Vlci môžu byť tiež dobrí-Kapitola 1.:Príchod

27. března 2009 v 14:29 | Nani
Moje ďalšie dielko,Vlci môžu byť tiež dobrí.Dúfam,že sa vám tento príbeh zapáči.

,,Vážne tam musím ísť?"spýtala som sa smutne mamy a zabuchla som dvere na aute.
,,Ver mi.S otcom ti bude oveľa lepšie ako so mnou.Predsa len má viac peňazí a aj väčší dom ako ja."zamrmlala mama a nespokojne ma potiahla za rukáv.Podľa nej sa budem mať v Minote lepšie ako tu.Isto nebudem.nemám to tam rada.Non stop tam prší a je desne zelený.Teda aspoň tam,kde žije oco.
,,Nechcem ísť k Tomasovi.Chcem zostať s tebou.Neznášam ho."
Mame zrudla tvár.Očividne sa naštvala.Asi som to trochu prehnala.No je to pravda.Odišiel od nás keď som mala 2.Síce som ho moc nepoznala,ale aj tak ho nemám rada.
,,Už s tým konečne prestaň a pohni si,lebo zmeškáš lietadlo!"povedala stroho a vtisla mi do rúk kufre.O pár minút som už sedela v lietadle.Skleslo som vyzrela von okienkom a zakývala som mame na rozlúčku.Posledný krát som sa zohriala na slnku.V tom zapadákove,kde budem tráviť najbližších x rokov bude zázrak ak ho niekedy uvidím.Lietadlo sa konečne pohlo.Nemôžem sa dočkať, kedy už budem zase stáť na pevnej zemi.Strašne sa bojím výšok totižto.Ach jaj,Tomas....teda vlastne "ocko" pre mňa určite príde vo svojom policajnom aute.Aké potupné je byť polišovou dcérou.Takto by som bola rozmýšľala asi do nekonečna,keby ma nevyruší pristávanie lietadla.Kým som vystupovala,nenápadne som sa obzrela či tam náhodou neuvidím Tomasove auto.Nanešťastie tam stálo-tak strašne som si ho nepriala vidieť- a čakalo na mňa,pripravené odviezť ma domov.Za pár minút som už stála pred Tomasom a očakávala som nejaké geniálne privítanie.
,,Rád ťa zas vidím,Elsie."povedal a neisto sa usmial.
"aj ja teba." Usmiala som sa a objala som ho.Zaskočilo ho to.Vlastne aj mňa to zaskočilo.Veď ho nemám rada nie?Odtiahla som sa a podala som mu moje kufre(boli až dva).Bez slova ich naložil do auta.Sadla som na zadné sedadlo.Po tomto incidente si tam ani z náhody nesadnem.Celú cestu sme boli ticho,teda až na moje občasné posmrkávanie.
"Chcela by som si kúpiť auto.Ale to už istotne vieš." Povedala som sucho a otočila som sa k oknu.
" Zlatko,nemusíš si robiť starosti,už som ti ho kúpil."pousmial sa a zas sa otočil do predu.
Takže on už mi ho kúpil?Grr tak za toto ho nenávidím dvojnásobne.
,,nemusel si mi ho kupovať.Mám na to dosť peňazí." Odvrkla som a urazila som sa.
,,No,vieš predal mi ho Ben.Takže bolo pomerne lacné."
"Ben?"nechápavo som naklonila hlavu na bok.
,,Áno,pamätáš si ho?"
"No,ani moc nie.Skôr si vspomínam na jeho syna Paula."pousmiala som sa.
Na Paula si vspomínam ako na malé, rozjašné decko.Pripomína moju malú sesternicu Natalie.Večne bol na nohách a pusa sa mu nie a nie zavrieť.je odo mňa asi o rok mladší.Myslím že som sa mu páčila.(to jediné ma teraz poteší).No,ale naspäk k autu.Je vlastne dobré,že mi ho kúpil.Aspoň sa nemusím strápňovať tým,že sa budem voziť do školy v policajnom aute.Ani som sa nenazdala,a už sme stáli pred domom.Cesta ubehla veľmi rýchlo,čomu som bola nadmieru rada,pretože sa chcem čo najrýchlejšie zamknúť do svojej izby.No Tomas zhatil moje plány.Chytil ma za ruku a dotiahol ma do garáže.V strede stál starý Pick up.Kedysi mohol mať peknú červenú farbu,ale teraz ho z veľkej časti pokrývala hrdza.Nečudo,že mu ho Ben tak lacno predal.Ale tak či tak,hlavné je že sa mi páči no nie?
,,Ďakujem ocko!JE SUPER!!!" zvýskla som po hodnej chvíli ticha.
,,Uh,som rád že sa ti páči."zamrmlal.Zrejme bol zaskočený mojim správaním.Nikdy som nebola taká ukecá.Pred ním nie.obaja sme pomerne tichý.Začínam byť rada,že som tu.Aj keď len kvôli tomu tichu.kým som premýšľala o svojom trápnom živote,Tom sa vyparil aj s mojimi kuframi.Tak som sa aj ja pobrala domov.na schodoch som pre istotu nabrala TOma.
,Dnes som nejaká čaptavá.'pomyslela som si v duchu a prevrátila som očami.No konečne som tu.Otvorila som svetložlté dvere.Nakukla som dnu ale na mojhe prekvapenie sa to tu moc nezmenilo.Môžem povedať,že sa nezmenil celý dom.Až na ocka(pribudlo mu zopár vrások,trochu zošediveli vlasy...).Ale vráťme sa naspäť k domu.Obývačka je dosť veľká a svetlá.Vo vitríne sú vystavené moje fotky z detstva.Musím s Tomom vybaviť ich odstránenie.Nechcem aby ich niekto videl.Ideme ďalej. Kuchyňa je oproti obývačke značne malá.No a moja izba.....Okrem novej postele,skrine a počítača je všetko úplne rovnaké ako pred štyrmi rokmi.Čiže bledobodré steny,biely strop,malý koberček uprostred izby a veľké okno s dosť širokou parapetou(často som na nej sedávala,takže je dobré,že som si zobrala vankúš s prikrývkou navyše).
,,Ach jaj,už by som sa mala asi vybaliť.Ako hovorieva Estelle:,, Je to tak deprimujúce."vzdychla som si a zmučene som sa pohla ku kufrom.
"Mala by som čo najskôr zájsť do Seattlu nakúpiť si zopár vecí,inak tu zamrznem."
"Už zase sa rozprávaš sama so sebou?"opýtal sa ma Tom stohaci vo dverách.
,,No,hej.Asi by som sa to mohla odnaučiť čo povieš?"zahuhlala so, vopchala som sa do kufra a vytiahla som odtiaľ pomerne veľký balíček,ktorý má predstavovať moje hygienické potreby.
,,Asi áno....O siedmej bude večera."oznámil a vyparil sa z mojej izby.(len tak pre zaujímavosť je pol siedmej večer)PROBLÉM.Tom ide variť.Ak nezasiahnem, nemusím sa dožiť nasledujúceho dňa.Vážne nechápem,ako mohol prežiť 14 rokov o takejto strave.
,,Um,oci?Nemyslíš si,že bude lepšie,ak budem varievať ja?"nenápadne som sa opýtala.Nechcem ho nijako uraziť.
,,Ak to moc chceš,tak prosím.Kľudne to nechám na teba."
,,Dobre.TAKŽE!Odteraz mi prenechaj všetky domáce práce ok?Dosť že si celý deň v práci,musíš si aj oddýchnuť či?"
,,Tak dobre dobre.A čo bude teda na večeru?"
O-ou,to ma dopálilo.Rýchlo do chladničky.No,nič veľkolepé sa tam nenachádza,ale hádam sa mi podarí čosi vylašovať.
,,Koľko vajíčok chceš?"spýtala som sa a rozflákla som vajíčko o bok patane.
,,Päť."zamrmlal spoza novín.
Šmarija,šak to ja zjem ledva dve a on ich zošrotuje päť.Veď dobre no,keď chce byť tlstý.Mne je to jedno.Po nudnej a tichej večeri som sa odplazila hneď do sprchy.Pol hodina v teplej sprche mi prospela viac než som čakala.A teraz šupom do postele,inak zaspím aj na zemi.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Matush_PB Matush_PB | E-mail | 29. června 2009 v 10:04 | Reagovat

Alzbett...super priibeh,velmi sa mi pacil.:D..Mata

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama